Kraj

Čertižné a Laborecká vrchovina

Čertižné je obec v okrese Medzilaborce, na severovýchode Slovenska pri poľských hraniciach. Krajinu tvorí Laborecká vrchovina — mierne flyšové svahy so suchými lúkami a pasienkami, ktoré dúške vyhovujú.

CHKO Východné Karpaty

Územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Tá leží v okresoch Snina, Humenné, Medzilaborce, Stropkov a Svidník, prevažne práve v Laboreckej vrchovine, a má výmeru 25 307 hektárov. Štátna ochrana prírody uvádza, že z územia CHKO sa len približným odhadom uvádza okolo 2 000 druhov rastlín¹.

Čo tam smie a čo nie

• Na vlastnom území CHKO platí druhý stupeň ochrany. Štátna ochrana prírody výslovne uvádza, že tam, kde platí druhý stupeň, byliny sa zbierať môžu a nie je na to potrebný súhlas orgánu ochrany prírody¹.
• V maloplošných územiach s tretím až piatym stupňom — prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné rezervácie a ich ochranné pásma — je zber rastlín vrátane plodov zakázaný. Zakázaný je tam aj voľný pohyb mimo vyznačených chodníkov.
• Thymus serpyllum nie je chránený druh — nie je v prílohe vyhlášky MŽP SR 170/2021². Zber teda neobmedzuje druhová ochrana.
• Na cudzích a na lesných pozemkoch treba súhlas vlastníka alebo obhospodarovateľa. Zákon o lesoch zakazuje okrem iného zbierať v nadmernom množstve; zber pre vlastnú potrebu býva tolerovaný, komerčný zber vo väčšom množstve je vhodné dohodnúť.

Odborné podklady pre toto územie vypracúva Správa CHKO Východné Karpaty so sídlom v Medzilaborciach.

Rusínsky kraj

Ide o oblasť s rusínskym obyvateľstvom; lemkovské nárečie pokrýva pohraničie Slovenska, Poľska a Ukrajiny. V ukrajinskej a rusínskej tradícii sa rod чебрець používal aj rituálne — ako aromatický dym a pod menom богородична трава, bohorodičná bylina.

Výhrada: presné etnobotanické záznamy pre lemkovské obce severovýchodného Slovenska sú v dostupných akademických zdrojoch riedke. Uvedené sa vzťahuje na ukrajinskú a rusínsku tradíciu všeobecne, nie adresne na Čertižné.

Meno a povesť

Ľudová povesť hovorí, že materina dúška je matka premenená na voňavý kvet, ktorý ochraňuje deti — odtiaľ prívlastok „materina". Etymologicky meno pochádza z koreňa „mati", matka. Povesť spracoval Karel Jaromír Erben v úvodnej básni zbierky Kytica.